Biblická knižnica » Autori » John Piper »
 
Zarovnať doľava Zarovnať nastred Zarovnať doprava Zarovnať do bloku Zmeniť typ písma na 'serif' Zmeniť farbu písma nadpisov Zmeniť farbu pozadia 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |

„Káž slovo“ (2 Timoteovi 3:16–4:4)

John Piper

Obsah:

         Úvod
         Posolstvo je adresované hlavne pastorom

4. február, 1996 - Kázané pri príležitosti inštalácie pastorov

Úvod

Som viac poctený a viac šťastný, že som teraz v tejto úlohe, než si väčšina ľudí dokáže predstaviť. Som poctený, pretože to, kvôli čomu sme tu, je dôležitejšie než uvedenie starostu alebo štátnika do úradu. O chvíľu uvidíte prečo. Som šťastný, pretože milujem účasť na najdôležitejších veciach na svete.

Pôvodne som zamýšľal kázať dve posolstvá v tejto jednej kázni, jedno pre pastorov a jedno pre zhromaždenie. Ale zostal čas len na jedno. A tak mi dovoľte aspoň citovať text z toho posolstva, ktoré dnes nebude. Na konci podobenstva o štvorakej pôde, kde vidíme štyri rôzne spôsoby ako prijať Slovo Božie, ale len jedinú cesta, ktorá prinesie ovocie a vedie do života, Ježiš hovorí (v Lukášovi 8:18), „Tedy hľaďte, jako čujete, lebo kto má, tomu bude dané; a kto nemá, od toho bude odňaté aj to, o čom sa domnieva, že to má.“ A tak nech je toto jednoduché slovo napomenutia pre nás všetkých, aby sme dávali pozor na to, ako dnes popoludní počúvame . A keď budete počúvať moje posolstvo pre pastorov, popremýšľajte, čo to znamená pomôcť im v tejto úlohe a odpovedať takým spôsobom, ako to chce Ježiš.

Posolstvo je adresované hlavne pastorom

Najprv si prečítajme text z 2. Timoteovi 3:16 – 4:4 (Roháček). Pamätajte na to, že v pôvodnom texte sa nenachádzali rozdelenia na kapitoly a verše. Boli pridané až neskôr, aby nám pomohli povedať ľuďom z ktorého miesta čítame.

16 Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti, 17 aby bol človek Boží dokonalý, ku každému dobrému skutku pripravený. 4:1 Tedy ja osvedčujem pred Bohom a pred Pánom Ježišom Kristom, ktorý má súdiť živých i mŕtvych za svojho príchodu a za svojho kráľovstva: 2 Káž slovo, pristupuj v pravý i nepravý čas, karhaj, tresci, napomínaj s celou zhovievavosťou a s učením. 3 Lebo bude čas, keď neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, 4 a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam.

[Pastor], posolstvo k tebe je veľmi jednoduché a veľmi chúlostivé. Je to 2. Timoteovi 4:2. „Káž slovo.“ Označujem ho za chúlostivé, pretože tu stále je pokušenie robiť iné veci namiesto tohto. Sú aj INÉ veci, ktoré treba konať v službe, ako nám ukazujú tieto listy Timoteovi. A my ich musíme robiť, aby sme boli nájdení ako verní. Ale žiadna z nich nie je opisovaná a prikazovaná tak vážne a mocne ako toto jednoduché napomenutie od apoštola: „Káž slovo“.

Všimnite si päť vecí v tomto jednom verši, ktoré zosilňujú tento príkaz:

  1. „Tedy ja osvedčujem“
  2. „pred Bohom“;
  3. „a pred Pánom Ježišom Kristom“ (obaja Otec aj Syn majú veľký záujem o túto záležitosť);
  4. „ktorý má súdiť živých i mŕtvych“ (záležitosť je povýšená až ku životu a smrti a za hranicu života a smrti ku poslednému súdu – toto je dôvod, prečo to, čo tu robíme je dôležitejšie než uvedenie starostu alebo štátnika do úradu. Pastor je povolaný k tomu, aby jednal s väčším okruhom než len život a smrť – s Kristovým posledným súdom a tým, čo sa stane s týmto zhromaždením nielen v jeho pozemskom stave, ale o to viac v jeho stave vo večnosti);
  5. „za svojho príchodu a za svojho kráľovstva ...“  --- to teda znamená, „Ja ťa zaväzujem....príchodom a kráľovstvom Krista.“ Toto je podivuhodné posilnenie tohto príkazu. To musí znamenať, že služba kázania má veľa spoločného s tým, čo sa stane pri zjavení Kristovej slávy. Pri tomto zjavení ty, [pastor], vydáš účet. Bol si verný tomuto príkazu? A v tom istom čase bude súdený aj zbor: ako si reagoval? Bol si ako ľudia vo veršoch 3-4? Niektorí „neznesú zdravého učenia, ale podľa vlastných žiadostí budú si hromadiť učiteľov, lebo ich budú svrbieť uši, 4 a odvrátia uši od pravdy a obrátia sa k bájkam.“ Toto je to, čo zjavenie Krista a jeho kráľovstva odhalí.

A tak preto hovorím, že tento príkaz je veľmi naliehavý. Pavol si uvedomuje, že existuje mnoho vyrušení a veľa prekážok a takisto aj veľké množstvo pokušení urobiť toto zdanlivo menej dôležitým, než to naozaj je. A kvôli tomu prichádza k tomuto príkazu cestou piatich úvodných zosilňovačov. A potom povie, „KÁŽ SLOVO.“ A tak toto je moje posolstvo ku vám. „Kážte slovo.“

Aby sme mohli rozbaliť tento príkaz, najprv sa opýtame, čo je to „Slovo“ a potom, čo to znamená „kázať“ ho.

Čo je Slovo? V bezprostrednom kontexte môžeme vidieť dva oporné body.

Najprv v 2. Timoteovi 3:16-17, „Každé písmo, vdýchnuté Bohom, je aj užitočné na vynaučovanie, karhanie, naprávanie, na výchovné káznenie v spravedlivosti,  aby bol človek Boží dokonalý, ku každému dobrému skutku pripravený.“ Hneď po tomto nasleduje príkaz, „Zaväzujem ťa kázať Slovo.“ A tak je primerané povedať, že Slovo, ktoré má byť kázané, je na prvom mieste Písmo, na ktorom vyrástol Timoteus a to je Stará zmluva. Keď kážeš, tak káž inšpirované Písma. „Slovo“ z 4:2 sú „Bohom inšpirované Písma“ z 3:16.

Nezabudnite na jednoduchú skutočnosť, že slovo „Písma“ znamená jednoducho „písomnosť“ alebo „list“. To znamená, že Božie Slovo k nám prišlo v písanej podobe – v knihe. Čo znamená, že tvoja príprava na kázanie bude z veľkej časti práca s knihou. Musíš nájsť svoju kázeň v knihe. Nesmie to byť mŕtva kázeň. Nesmie to byť knižná kázeň. Ale musí byť odvodená z knihy.  Verná knihe. Knihou nasýtená. Knihou vyvážená. Musí byť daná od Ducha, Duchom stvárnená, Duchom uchvátená a Duchom podaná. Ale je to Duch, ktorý inšpiroval knihu a vznáša sa nad knihou a žije preto, aby vyvýšil Krista tejto knihy. A tak káž Slovo, [pastor], to je, káž knihu.

Druhý oporný bod, ktorý môžeme vidieť vo vzťahu ku „Slovu“ v týchto veršoch, sa nachádza v 2. Timoteovi 4:3m, ktorá uvádza príčinu pre kázanie slova: Káž Slovo, „LEBO bude čas, keď neznesú zdravého učenia.“ A tak Slovo, ktoré má byť kázané, je „zdravé učenie“.

Na čo sa ale vzťahuje toto „zdravé učenie“? Druhý list Timoteovi 1:13 nám dáva odpoveď: „Za vzor zdravých slov maj tie, ktoré si počul odo mňa.“ Zdravé učenie v 2. Timoteovi 4:3 za vzťahuje na „vzor zdravých slov“, ktoré apoštol Pavol odovzdal Timoteovi. „Za vzor zdravých slov maj tie, ktoré si počul odo mňa.“

Všimnite si dve veci: slovo „vzor“ alebo „príklad“ a frázu „odo mňa“.

Existuje teda „vzor“ alebo „štandard“ zdravého učenia. To znamená, že v ranej cirkvi bol rozvíjajúci sa systém pevných doktrín (alebo učenia) pod dohľadom apoštolov, ktorý bol dôsledne odovzdávaný od zboru do zboru. To je to, na čo sa odkazuje „odo mňa“ vo verši 1:13. Pavol odovzdal svoj autoritatívny „vzor“ pravdy.

Aby som to povedal ešte jednoduchšie, táto „vzorka zdravých slov“ alebo „zdravé učenie“ je to, čo je zaznamenané v Novej zmluve. Práve tak ako v Starej zmluve sme potrebovali , aby bola apoštolská doktrína zapísaná a takto bola ochránená pred porušením – teda, aby bola zachovaná  a udržaná ako „zdravá“.

A takto je odpoveď na našu otázku to, že Slovo sú spisy Starej zmluvy a spisy Novej zmluvy. Božie slovo pre teba  dnes večer je „Káž slovo“. Teda, káž písma Starej a Novej zmluvy. Poznaj túto knihu. Urob túto knihu hlavným miestom, kde bude prebývať tvoja myseľ. Pri každej otázke sa pýtaj, čo hovorí Biblia? Rozjímaj nad touto knihou dňom aj nocou. Zober slovo dané Jozuovi (1:8) za svoje vlastné: „Neuhne táto kniha zákona od tvojich úst, ale budeš rozmýšľať o nej vodne i vnoci, aby si ostríhal a činil všetko podľa všetkého toho, čo je napísané v nej, lebo vtedy sa ti podarí tvoja cesta, a vtedy budeš robiť múdre a rozumne.“

Teraz sa ale pýtame, prečo Pavel hovorí, že toto slovo treba KÁZAŤ? A nie len ho vyučovať. Nie len ho čítať. Nie len sa s ním zdieľať. Nie len sa ho učiť naspamäť. Ale ho kázať. Čo to teda znamená? A prečo je to až také dôležité, že tento príkaz predchádza päť zosilňujúcich fráz?

Kázanie (kerusson) je iné ako učenie. V 2. Timoteovi 1:10-11, Pavol hovorí, „Kristus, ktorý zahladil smrť a vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť skrze evanjelium,  cieľom ktorého som ja ustanovený za kazateľa a apoštola a za učiteľa.“ Teda, bol som ustanovený na tri úlohy: hlásať alebo oznamovať Pravdu ako kazateľ, zostaviť, uchovať a preniesť autoritatívny vzor Pravdy ako apoštol a vysvetľovať a aplikovať túto Pravdu ako učiteľ.

A tak kázanie nie je len vysvetľovanie alebo učenie. Kázanie je ohlasovanie. Kázanie je to, čo robí mestský vyvolávač, keď kráľ vydá nejakú správu.

Zhromaždí okolo seba skupinu ľudí a povie: „Počujte, počujte, nech je vám to dnes známe, že z kráľovského rozhodnutia jeho vznešenosti, kráľ udelil odteraz tomuto mestu štátnu rotu so sto vojakmi, ktorí vás budú chrániť pred bandami vzbúrencov, ktorí drancujú kráľových poddaných.“

A medzi ľuďmi zaznejú pokriky radosti. (To sú tie „Amen“ v zhromaždení.)

A ďalej pokračuje, „Nech je vám ešte známe, že náklady na túto ochranu nebudú hradené z daní, ale pre dobrotivosť  kráľa z jeho kráľovského pokladu!“

Znova ovácie! (Amen!)

„A ešte vám kráľ chce dať vedieť , že vás miluje ako tých, ktorí patria jemu a použije všetku  svoju skvelú múdrosť a moc, aby vás ochránil a naplnil vaše potreby.“

A znova zvolania radosti. (Amen! Amen!)

„A na záver ešte cezo mňa posiela  svoje kráľovské požehnanie. Nech je požehnaný ľud, ktorý má nádej vo svojom kráľovi!!

Jasot.(Amen!)

Kázanie je viac ako vyučovanie. Je to jasanie v slove. „Káž slovo,“ znamená „jasaj nad slovom.“ Totiž, oznám ho a teš sa v ňom. Rozprávaj ho ako nádhernú novinku. Hovor ho zo srdca, ktoré je pohnuté tým slovom.

Sú dve príčiny, kvôli ktorým je práve tento druh hovorenia v cirkvi tak veľmi podstatný. Tá  prvá  je, že samotná téma je nekonečne dôležitá. Nie je žiadna iná organizácia na zemi, ktorá sa zaoberá záležitosťami večného života a večnej smrti – otázkami o Bohu a jeho Synovi a jeho Duchu, skutočnosťami spasenia a súdu, záležitosťami života, ktorý sa Bohu páči alebo nepáči. Ináč povedané, žiadna iná skupina ľudí na zemi, okrem cirkvi, sa nestretáva pravidelne, aby hovorila o týchto tak nesmierne dôležitých skutočnostiach. To znamená, že existuje forma reči, ktorá  je vhodná ako súčasť takéhoto stretnutia a ktorá sa hodí ku veľkosti tejto pravdy – konkrétne kázanie. A tak prvá príčina pre kázanie je tá, že povaha Pravdy volá po niečom väčšom než len po obyčajnom vysvetlení alebo diskusii alebo konverzácii.

Druhý dôvod prečo je  kázanie také životne dôležité je ten, že naše srdcia dychtia po tom, aby Pravda ku nám prišla takým spôsobom, ktorý vyvýši hodnotu pravdy. Inak povedané, nielen že samotná majestátnosť pravdy volá po precítenom ohlasovaní a vášnivom jasaní v nej, ale ešte aj naše srdcia po tom túžia.  Naše srdcia nebudú potiahnuté do uctievania, ak niekto len rozoberá a analyzuje hodnotu a slávu Boha, ale neplesá v nej pred našimi očami. Naše srdcia túžia po naozajstnom kázaní. Niektorí z nás ani len netušia, že toto je to, čo nám chýba. Práve tak ako deti, ktoré vyrástli v domoch, kde otec a mama nikdy nad ničím neprejavili radosť. Nikdy sa neradovali, nič nechválili a ani slovne neohodnotili a neocenili. Vždycky boli monotónni a bez nadšenia (výnimka bola, len keď sa nahnevali). Nikdy by ste nemohli povedať, či ich niečo naozaj pohlo pozitívne a hlboko. A tak tieto deti vyrástli ani len nevediac, o čo prichádzajú. A práve takto sú na tom mnohí ľudia v cirkvi, ktorí nikdy neochutnali skutočné kázanie.

Boh existuje, aby bol uctievaný – aby bol obdivovaný a cenený, aby bol objektom túžby a aby bol chválený. A preto je aj Božie slovo napísané  predovšetkým na to, aby  spôsobilo uctievanie. To znamená, že ak sa s týmto slovom zaobchádza ako s receptom alebo manuálom na opravu, tak je nesprávne použité.  A ľudia budú trpieť. Božia pravda  úpenlivo žiada, aby bola uchopená s jasotom. A naše srdcia po tom dychtia a potrebujú to. Niečo v nás začína hynúť, keď vzácne a nekonečne drahé skutočnosti sú uchopené bez pocitov a slov úžasu a radosti. To znamená, že cirkev začína zomierať tam, kde nie je kázanie.

Ale to samozrejme vyžaduje niečo pevné. Aby si cenil Pravdu, miloval Pravdu a mal vášeň pre Pravdu a mohol sa tešiť z Pravdy, musíš najprv pravdu poznať. A tak nestačí len povedať, že kázanie je jasanie. Musíme tiež dodať, že je to „vykladajúce jasanie.“ Je to radovanie sa v Pravde Božieho Slova. A to jasanie je presne v miere ku pravde, ktorá je oznámená.

V 2.Timoteovi 2:15 Pavol vraví Timoteovi, „Usiluj sa, aby si seba predstavil dokázaného Bohu, robotníka, ktorému sa netreba hanbiť, ktorý krojí slovo pravdy, jako sa patrí.“ Toto tiež patrí ku kázaniu. Kázať znamená správne zaobchádzať so slovom pravdy. Inými slovami to znamená, že nikdy nesmieš prekrútiť alebo zneužiť Slovo preto, aby si získal emocionálnu reakciu zo strany ľudí. Kázanie nie je jasanie bez výkladu slova. Kázanie nie je ani výklad slova bez jasania. Jeden omyl odsekáva hlavu. Druhý vytrháva srdce. V obidvoch prípadoch obeť zomiera. Bez srdca. Alebo bez hlavy. Si mŕtvy. A tak je to s kázaním. A potom už netreba veľa času, aby zomrel aj zbor.

A tak Pánovo prikázanie je: „Káž slovo“. Usmerni svoju hlavu (výklad) a udržuj svoje srdce živé  (jasanie). Zaobchádzaj s drahým žijúcim Božím Slovom starostlivo. A prichádzaj do svojej kazateľne týždeň za týždňom, aby si slúžil jasajúcim výkladom. Neprežeň to s jasaním v Slove. A ani to nepodceň s jasaním nad Slovom. V Slove je tak veľa slávy, že nepotrebuješ pridávať nič umelé. Len ho jedz, až kým tvoje srdce nie je hlboko a úplne uspokojené a priprav tento istý stôl pre svojich ľudí.

Martin Luther bol jeden z veľkých kazateľov všetkých čias. On vysvetľoval potrebu po kázaní takto:

Pretože herézie ohrozovali živé apoštolské posolstvo, muselo byť zapísané do knihy, aby bolo ochránené pred falzifikáciou. Kázanie obracia naspäť tento proces zachovania a dovoľuje Písmam minulosti stať sa zvesťou pre prítomnosť... Evanjelium bolo uložené na neživý papier, svieže slová ho však môžu znova premeniť na radostnú správu.[1]

Písma transformované na radostnú zvesť – toto sa stane počas jasajúceho výkladu. [Pastor], ak Pán bude chcieť, je pred tebou mnoho rokov a veľa skúšok. Budeš  mnohými spôsobmi pokúšaný odísť od kázania. Satan ti bude klamať, hovoriac, že to nie je veľká vec. Alebo, že by si mohol seba samého odovzdať niečomu  významnejšiemu. Ale keď také niečo nastane, choď naspäť do 2. Timoteovi 4:1-2 a počúvaj apoštola. „Tedy ja osvedčujem pred Bohom a pred Pánom Ježišom Kristom, ktorý má súdiť živých i mŕtvych za svojho príchodu a za svojho kráľovstva: Káž slovo.“

Potom sa postavíš a spolu s Martinom Lutherom povieš, „Ak by som sa dnes mohol stať kráľom alebo cisárom, nevzdal by som sa  svojho úradu kazateľa.“[2]


[1] Heiko A. Oberman, Luther: Človek medzi Bohom a diablom, prel. Eileen Walliser-Schwarzbart, (New York: Doubleday, 1992, orig. 1982), str. 174f.

[2] Meuser, Fred W., Luther ako kazateľ, (Minneapolis: Augsburg Publishing House, 1983), str. 39.

Aktualizované: 2001-11-30